Za mnoho mu vďačím. Najmä za tú neskutočnú oporu, ktorou mi je. Toľko sme spolu zvládli a prekonali. Ešteže je tá láska, inak by sme sa asi týmto svetom predierali každý sám a borili sa zo svojimi problémami, ktoré by nás privalili a možno by sme ich sami neuniesli. Dvom sa ľahšie kráča. Navzájom si pomôžeme, oprieme sa o seba. Je to krásne mať niekoho pri sebe, komu vieme, že môžeme dôverovať, že mu môžeme povedať všetko, že je tu, a je tu pre vás.
Nie všetko je dokonalé. Tak ako dnes. Robila som zapekané cestoviny so strukmi a viete čo? Uvarené cestoviny ostali v hrnci na šporáku, kým strúčky sú zapečené v trúbe. Aj to sa stáva :)
A ba aj horšie veci! Keď sa pre hlúposť pohádate a oboch to ťaží a hľadáte cestu opäť k sebe. Ba ešte horšie, keď sa hádate pre dôležité veci. No krásne je, keď nájdete ten správny kompromis. Ale sú aj horšie chvíle, keď jeden sa pre niečo trápi a ten druhý si to ani neuvedomí, pretože to neberie ako starosť. A čo je dôležité? Zhovárať sa. Byť úprimný a povedať všetko, čo máme na srdci. Čo nám pomôže to držať a dusiť v sebe? Aj keď to niekedy ide ťažko a ako z chlpatej deky, no vždy je lepšie keď to vyjde vonku, ako keby to malo zostať samé vo vnútri. A keď už si neviem rady, tak mu to napíšem, vyžalujem sa a je mi ľahšie. Nám ženám vraj ide to kecanie lepšie, mne zas to písanie ( hoci ani v rozprávaní asi nemám konkurenciu :D )
A viete čo? Dúfam, že to vyjde. Že budeme spolu šťastní a nezmení sa to. Nestratí sa to, čo je medzi nami a že stále nám na tom bude záležať a budeme to budovať.
A ak nie? Neľutujem ani sekundu a nikdy nebudem, pretože dáva mi viac ako tuší a ja spravím všetko preto, aby ani on nikdy neľutoval a boli sme to stále MY.
Nielen JA a ON, ale MY
